Stanovisko prof. Buca k svojim článkom pre časopis Dieťa

Pediatria 5/2013

AUTOIMUNITNÉ A ZÁPALOVÉ PROCESY INDUKOVANÉ ADJUVANCIAMI – STANOVISKO K ČLÁNKOM PUBLIKOVANÝCH V SEPTEMBROVOM A OKTÓBROVOM ČÍSLE R. 2013 V ČASOPISE DIEŤA

Očkovanie (vakcinácia) sa postaralo snáď o najväčší úspech, ktorý medicína v minulom storočí dosiahla – vďaka nej došlo k celosvetovej eradikácii pravých kiahní (variola) a druhá choroba, ktorá má veľkú pravdepodobnosť sledovať ich osud je detská obrna – poliomyelitída. Výskyt ďalších infekčných chorôb sa zase podstatne zredukoval, Uvediem niekoľko údajov z USA: v r. 1921 dostalo záškrt (diftériu) 206939 detí, kým v r. 2002 len jedno, na osýpky v roku 1941 ochorelo 894 134 detí, kým v r. 2002 len 44 atď. 

Vakcinácia, podobne ako aj iné medicínske postupy a liečba rôznych chorôb, sa spája niekedy aj s komplikácia­mi, napr. môže vyvolať miestne zápalové reakcie spojené so erytémom (začervenaním), induráciou (opuchom), vý­nimočne aj alergiu na prídavné látky, ktorú sú vo vakcíne. Podobne lekári veľmi dobre vedia a dodržujú zásady, kedy sa očkovať nesmie.

V ostatnej dobe sa začali objavovať správy o nešpecific­kých zápalových procesoch, ktoré vyvoláva chronická sti­mulácia imunitného systému. Najznámejšia je silikonóza. Tu silikón, ktorý sa uvoľňuje zo silikónových implantátov, sa dostáva do kontaktu s bunkami imunitného systému, ak­tivuje ho, čo vyvoláva nepríjemné zápalové stavy. Ďalší taký príklad indukcie systémových príznakov zápalu (bolesti svalov, kĺbov, svalová slabosť, chronická únava, horúčky, demyelinizácia a pod.) sa pozoroval u vojakov, ktorí bojo­vali v Perzskom zálive, u tzv. MMF-syndrómu a aj iných podobných chorôb, ktoré sa k vyššie uvedeným ešte postup­ne pridávajú. K týmto chorobným stavom sa priradili aj postvakcinačné komplikácie, ktoré sú reakciou imunitného sys­tému na adjuvanciá, najmä soli hliníka, ktoré sú súčasťou niektorých očkovacích látok; sú tam preto, aby sa zvýšila účinnosť vyvolanej imunitnej odpovede, aby nás efektívne a dostatočne dlhú dobu chránila pred prípadným stretom s infekčným zárodkom a následnou chorobou.

Prof. Y. Shoenfeld (Tel Aviv, Izrael) a spolupracovníci študovali mechanizmy vzniku chronického zápalu indukovanými uvedenými látkami, ktorý niekedy vedie aj k zjavným auto-imunitným chorobám; vysvetlili ho na základe súčasných poznatkov o vzorkových receptoroch, indukcii prozápalových imunohormónv (cytokínov) a následných zápalových a autoimunitných procesov. Súčasne pre uvedené chorobné stavy navrhli jeden názov – ASIA-syndróm (Autoimmune/ injlammatory syndróme induced by adjuvanis). Tejto problematike sa venoval kongres o autoimunite, ktorý sa r. 2012 konal v Granade, v Španielsku a ktorého som sa zúčastnil.

Musím sa priznať, že tento problém ma zaujal. Okrem poznatkov, ktoré som sa na sympóziu o ASIA dozvedel, som si danú problematiku preštudoval aj v literatúre a napísal článok, ktorý som ponúkol časo­pisu Interná medicína, pretože som chcel jednak informo­vať odbornú verejnosť o nových veciach a vzbudiť záujem a diskusiu. Článok v redakcii neprijali. Potom som mal ešte prednášku na seminári, ktorý usporiadala naša spoločnosť (SIMS) pri príležitosti návštevy prof. A. Ebringera z Lon­dýna, známeho odborníka na autoimunitné procesy pri reumatických chorobách. Čakal som, že bude hojná účasť už len kvôli nemu. Opak bol pravdou, bolo tam asi 15-20 kolegov, z toho tretina z nášho ústavu, takže opäť prakticky nijaká odozva. Záležitosť som odložil „ad acta” a už som sa tejto veci nevenoval až do doby, kým ma neoslovila pani šéfredaktorka časopisu Dieťa. Odpovedal som na položené otázky podľa mojich vedomostí, ktoré som mal, bez akého­koľvek postranného záujmu vyvolať senzáciu alebo navodiť či podporiť antivakcinačné nálady, o ktorých teraz, ex post. sa dozvedám, že sú pomerne dosť rozbehnuté. Takýto ne­stranný, objektívny cieľ som mal aj keď som využil ponuku p. šéfredaktorky, aby som zverejnil aj ten článok, ktorý mi predtým odmietli v časopise Interná medicína.

Cieľom oboch mojich príspevkov bolo teda informovať odbornú i laickú verejnosť, že popri už známych poznatkoch o post-vakcinačných komplikáciách treba brať do úvahy aj ďalšie, i keď výnimočne komplikácie. Celá záležitosť napokon nie je uzatvorená. Nikto netvrdí, ani sám prof. Y. Shoenfeld. že všetko je už jasne a vyriešené, naopak výskum v tejto oblas­ti pokračuje, o. i. aj na experimentálnej úrovni. Práve prof. Y. Shoenfeld chce iniciovať celosvetovú akciu, aby sa post-vakcinačne komplikácie zaradené do ASIA začali evidovať a skúmať. Určite sa bude o tom diskutovať na nasledujúcom kongrese o autoimunite v Nice. Francúzsko.

Dozvedám sa z rôznych zdrojov, že moje články uverej­nené v časopise Dieťa sa interpretujú ako snaha podporiť antivakcinačné postoje v nasej spoločnosti. Vyhlasujem na svoju česť, že toto môj úmysel vonkoncom nebol. Z mojej dobrej snahy o informovanie odbornej i laickej verejnosti, že okrem doteraz známych postvakcinačných komplikácii treba vo výnimočných prípadoch počítať aj s ďalšími, sa tento úmysel prevracia do polohy, ktorá mne ako lekárovi, pedagógovi a vedeckému pracovníkovi je cudzia a rozhodne sa od nej zasadne dištancujem. Napokon uvážme všetci spolu – ako veľmi túžime mať vakcíny proti AIDS, malárii, tuberkulóze a iným vážnym infekčným chorobám. Keby bolo očkovanie škodlivé, určite by sa nevynakladali tak obrovské prostriedky na ich vývoj; podobne sa intenzívne pracuje na vývoji iných, bezpečnejších adjuvancií. Takže vývoj ide ďalej a my sa mu musíme prispôsobiť, ale rozhodne nie tak. že budeme odmietať to, čo už história preverila ako jednoznačne pozitívny medicínsky postup, snáď najús­pešnejší aký medicína v svojom repertoári vôbec má.

M. Buc
Imunologický ústav, Lekárska fakulta UK, Bratislava

Reklamy

Komentáre sú uzavreté.

Blog Stats

  • 366,605 hits
%d bloggers like this: