Pediatria 5/2013
AUTOIMUNITNÉ A ZÁPALOVÉ PROCESY INDUKOVANÉ ADJUVANCIAMI – STANOVISKO K ČLÁNKOM PUBLIKOVANÝCH V SEPTEMBROVOM A OKTÓBROVOM ČÍSLE R. 2013 V ČASOPISE DIEŤA
Očkovanie (vakcinácia) sa postaralo snáď o najväčší úspech, ktorý medicína v minulom storočí dosiahla – vďaka nej došlo k celosvetovej eradikácii pravých kiahní (variola) a druhá choroba, ktorá má veľkú pravdepodobnosť sledovať ich osud je detská obrna – poliomyelitída. Výskyt ďalších infekčných chorôb sa zase podstatne zredukoval, Uvediem niekoľko údajov z USA: v r. 1921 dostalo záškrt (diftériu) 206939 detí, kým v r. 2002 len jedno, na osýpky v roku 1941 ochorelo 894 134 detí, kým v r. 2002 len 44 atď.
Vakcinácia, podobne ako aj iné medicínske postupy a liečba rôznych chorôb, sa spája niekedy aj s komplikáciami, napr. môže vyvolať miestne zápalové reakcie spojené so erytémom (začervenaním), induráciou (opuchom), výnimočne aj alergiu na prídavné látky, ktorú sú vo vakcíne. Podobne lekári veľmi dobre vedia a dodržujú zásady, kedy sa očkovať nesmie.
V ostatnej dobe sa začali objavovať správy o nešpecifických zápalových procesoch, ktoré vyvoláva chronická stimulácia imunitného systému. Najznámejšia je silikonóza. Tu silikón, ktorý sa uvoľňuje zo silikónových implantátov, sa dostáva do kontaktu s bunkami imunitného systému, aktivuje ho, čo vyvoláva nepríjemné zápalové stavy. Ďalší taký príklad indukcie systémových príznakov zápalu (bolesti svalov, kĺbov, svalová slabosť, chronická únava, horúčky, demyelinizácia a pod.) sa pozoroval u vojakov, ktorí bojovali v Perzskom zálive, u tzv. MMF-syndrómu a aj iných podobných chorôb, ktoré sa k vyššie uvedeným ešte postupne pridávajú. K týmto chorobným stavom sa priradili aj postvakcinačné komplikácie, ktoré sú reakciou imunitného systému na adjuvanciá, najmä soli hliníka, ktoré sú súčasťou niektorých očkovacích látok; sú tam preto, aby sa zvýšila účinnosť vyvolanej imunitnej odpovede, aby nás efektívne a dostatočne dlhú dobu chránila pred prípadným stretom s infekčným zárodkom a následnou chorobou.
Prof. Y. Shoenfeld (Tel Aviv, Izrael) a spolupracovníci študovali mechanizmy vzniku chronického zápalu indukovanými uvedenými látkami, ktorý niekedy vedie aj k zjavným auto-imunitným chorobám; vysvetlili ho na základe súčasných poznatkov o vzorkových receptoroch, indukcii prozápalových imunohormónv (cytokínov) a následných zápalových a autoimunitných procesov. Súčasne pre uvedené chorobné stavy navrhli jeden názov – ASIA-syndróm (Autoimmune/ injlammatory syndróme induced by adjuvanis). Tejto problematike sa venoval kongres o autoimunite, ktorý sa r. 2012 konal v Granade, v Španielsku a ktorého som sa zúčastnil.
Musím sa priznať, že tento problém ma zaujal. Okrem poznatkov, ktoré som sa na sympóziu o ASIA dozvedel, som si danú problematiku preštudoval aj v literatúre a napísal článok, ktorý som ponúkol časopisu Interná medicína, pretože som chcel jednak informovať odbornú verejnosť o nových veciach a vzbudiť záujem a diskusiu. Článok v redakcii neprijali. Potom som mal ešte prednášku na seminári, ktorý usporiadala naša spoločnosť (SIMS) pri príležitosti návštevy prof. A. Ebringera z Londýna, známeho odborníka na autoimunitné procesy pri reumatických chorobách. Čakal som, že bude hojná účasť už len kvôli nemu. Opak bol pravdou, bolo tam asi 15-20 kolegov, z toho tretina z nášho ústavu, takže opäť prakticky nijaká odozva. Záležitosť som odložil „ad acta” a už som sa tejto veci nevenoval až do doby, kým ma neoslovila pani šéfredaktorka časopisu Dieťa. Odpovedal som na položené otázky podľa mojich vedomostí, ktoré som mal, bez akéhokoľvek postranného záujmu vyvolať senzáciu alebo navodiť či podporiť antivakcinačné nálady, o ktorých teraz, ex post. sa dozvedám, že sú pomerne dosť rozbehnuté. Takýto nestranný, objektívny cieľ som mal aj keď som využil ponuku p. šéfredaktorky, aby som zverejnil aj ten článok, ktorý mi predtým odmietli v časopise Interná medicína.
Cieľom oboch mojich príspevkov bolo teda informovať odbornú i laickú verejnosť, že popri už známych poznatkoch o post-vakcinačných komplikáciách treba brať do úvahy aj ďalšie, i keď výnimočne komplikácie. Celá záležitosť napokon nie je uzatvorená. Nikto netvrdí, ani sám prof. Y. Shoenfeld. že všetko je už jasne a vyriešené, naopak výskum v tejto oblasti pokračuje, o. i. aj na experimentálnej úrovni. Práve prof. Y. Shoenfeld chce iniciovať celosvetovú akciu, aby sa post-vakcinačne komplikácie zaradené do ASIA začali evidovať a skúmať. Určite sa bude o tom diskutovať na nasledujúcom kongrese o autoimunite v Nice. Francúzsko.
Dozvedám sa z rôznych zdrojov, že moje články uverejnené v časopise Dieťa sa interpretujú ako snaha podporiť antivakcinačné postoje v nasej spoločnosti. Vyhlasujem na svoju česť, že toto môj úmysel vonkoncom nebol. Z mojej dobrej snahy o informovanie odbornej i laickej verejnosti, že okrem doteraz známych postvakcinačných komplikácii treba vo výnimočných prípadoch počítať aj s ďalšími, sa tento úmysel prevracia do polohy, ktorá mne ako lekárovi, pedagógovi a vedeckému pracovníkovi je cudzia a rozhodne sa od nej zasadne dištancujem. Napokon uvážme všetci spolu – ako veľmi túžime mať vakcíny proti AIDS, malárii, tuberkulóze a iným vážnym infekčným chorobám. Keby bolo očkovanie škodlivé, určite by sa nevynakladali tak obrovské prostriedky na ich vývoj; podobne sa intenzívne pracuje na vývoji iných, bezpečnejších adjuvancií. Takže vývoj ide ďalej a my sa mu musíme prispôsobiť, ale rozhodne nie tak. že budeme odmietať to, čo už história preverila ako jednoznačne pozitívny medicínsky postup, snáď najúspešnejší aký medicína v svojom repertoári vôbec má.
M. Buc
Imunologický ústav, Lekárska fakulta UK, Bratislava
