Sloboda nie je svojvôľa. Kde končí sloboda a začína bezohľadnosť?

Faces_In_The_Crowd_by_nickperezToto je autentický príbeh našej čitateľky, ktorá sa kvôli svojej diagnóze musí spoliehať na kolektívnu imunitu a altruizmus svojho okolia. Autorka článku si želala ostať v anonymite, preto jej meno neuvádzame.

Narodila som sa ako zdravé dieťa zdravým rodičom, rovnako ako moji dvaja súrodenci. Mali sme bezproblémové detstvo, rodičia nám zabezpečili všetky naše potreby vrátane potrieb týkajúcich sa zdravia. Prekonali sme len tie detské ochorenia, proti ktorým v čase nášho detstva neexistovalo očkovanie. Musím podotknúť, že som bola vždy menej náchylná na choroby ako moji súrodenci a niekedy ma to dosť štvalo, keď oni mohli byť doma a ja som musela ísť sama do školy.

Prvú vážnejšiu detskú chorobu som však priniesla domov ja. Boli to ovčie kiahne. Za krátky čas sme ich mali samozrejme všetci. Nespájam si s týmto obdobím žiadne vážnejšie zdravotné problémy, len príšerne štípajúci tekutý púder, lebo ten neštipľavý bol podpultový tovar. Vravelo sa, že je to v pohode choroba, že sa to dá “dostať” len raz za život a v podstate o nič nejde, len o tie vyrážky, možno nejaká teplota k tomu. Nie je to pravda. V mojej dospelosti som videla na vlastné oči polročné dieťa s tak ťažkým priebehom varicelly, že by ho mohli kúpať v prostriedkoch na tlmenie svrbenia vyrážok, ktoré sa môžu v ťažších prípadoch zapáliť. Chlapec mal niekoľko dní vysoké horúčky, ktoré sa len ťažko darilo znižovať. K tomu sa pridružil ťažký zápal uší s nepríjemným a nebezpečným výtokom z uší, a malý len o vlások unikol zápalu mozgu, ktorý môže zanechať trvalé následky na zdraví. Som rada, že dnes sa tomu dá zabrániť.

Ale vrátim sa do detstva. Keď moji súrodenci v detstve dostali mumps, znova sa ohlásila moja odolná imunita a ja som mumps nedostala, hoci sme bývali v jednej izbe. Znova si vybavujem len nejaké teploty, octanovú masť a to je všetko. Vraj to nie je vážna choroba, ako príde, tak odíde. Vraj je to dobré, keď to dostanú malé deti, ľahšie to znesú. Nie je to pravda. Mala som spolužiačku, ktorá mala ako dieťa tak ťažký priebeh mumpsu, že ostala doživotne nedoslýchavá na obe uši. Som rada, že dnes sa dá tomu zabrániť.

myaMoja odolná imunita ma prvýkrát zradila až v dospelosti. Po prekonaní celkom obyčajnej bronchitídy sa v mojom tele naštartovalo niečo, o čom som dovtedy ani len netušila, že by sa mohlo stať, a čo zmenilo môj život navždy. V mladom veku mi diagnostikovali autoimunitné ochorenie – myasthenia gravis. V skratke povedané, je to imunitná porucha, kedy sa v tele (konkrétne v týmuse) začnú tvoriť protilátky, ktoré sú bielymi krvinkami (lymfocytmi) roznášané po celom tele a ničia nervovo-svalové platničky. Ochorenie postihuje všetky vôľou ovládané svaly a prejavuje sa chorobnou únavou a neprimerane rýchlou unaviteľnosťou. Chorý má dvojité videnie, ťažkosti s rečou, prežúvaním a prehĺtaním potravy, s chôdzou, s jednoduchými úkonmi, ako je obliekanie, umytie zubov, česanie… Keď sa stav veľmi zhorší, pacient nedokáže pre slabosť ani dýchať a musí byť napojený na umelú pľúcnu ventiláciu.

Štandardná liečba začína vo väčšine prípadov na chirurgii, kde je odstránený týmus. Je to žľaza nachádzajúca sa za hrudnou kosťou, v ktorej vznikajú počas detstva lymfocyty. Poruchou ich vývoja môže vzniknúť choroba myastenia gravis.

V liečbe sa ďalej používajú lieky, ktoré potláčajú imunitu. Keďže zatiaľ medicína nedokáže zničiť len to neželané správanie, imunosupresíva potlačia aj priaznivé imunitné reakcie, ktorými je boj proti chorobám. V mojom bežnom živote to znamená boj s infekciami, ťažké angíny, bronchitídy s ťažkým priebehom, silné antibiotiká, následné zhoršenie príznakov základného ochorenia a opakované hospitalizácie. Takto sa viackrát za rok vysporiadavam s bežnými ochoreniami, ktoré zdravého človeka “zložia” čas od času.

A čo sa týka ochorení, proti ktorým existuje očkovanie, tu mi neostáva nič iné, len sa spoliehať na kolektívnu imunitu, pretože v mojej situácii očkovanie nepripadá do úvahy. Nie primárne kvôli ochoreniu, ale kvôli liečbe imunosupresívami. Podanie živých vakcín totiž môže mať za následok rozvinutie príznakov ochorenia, proti ktorému je vakcína určená. Ďalším problémom je zhoršenie príznakov základného ochorenia. Pri neživých vakcínach očkovanie zasa nie je účinné, pretože sa účinky vakcíny potlačia imunosupresívnymi liekmi. Preto sa spolieham na altruizmus ľudí žijúcich okolo mňa. Pretože, ako som už spomínala na začiatku, napríklad mumps som ako dieťa neprekonala, očkovať sa nemôžem, a keď ho teraz dostanem, nebude to pre mňa znamenať len pár dní teplôt a octanovú masť, ako sa zvykne často priebeh mumpsu bagatelizovať.

Otázne však je, či sa naozaj spoľahnúť môžem. V súčasnosti výrazne silnejú hlasy proti očkovaniu, ide vraj o uplatňovanie nároku na slobodnú voľbu v očkovaní. Po vzhliadnutí viacerých internetových stránok zaoberajúcich sa touto myšlienkou ma nepresvedčí nikto, že tu ide o uplatnenie nároku na slobodné rozhodnutie, ktoré musí byť zodpovedné a nesmie nikoho iného poškodiť, ale že ide vyslovene o odpor k očkovaniu, založený na strachu, paranoji, nevedomosti, chybných interpretáciách vedeckých výskumov, výmysloch. A toto správanie je pre mnoho ľudí životu nebezpečné a obmedzuje to ich slobodu. A to voči nám nie je fér.

Pacientov, ktorým umožňuje kvalitne žiť imunosupresívna liečba, sú tisíce a ich počet pozvoľna narastá. Jednak je to preto, že chorých pribúda a jednak preto, lebo pokrok v medicíne umožňuje diagnostikovať a liečiť ochorenia, ktoré boli ešte pred pár desiatkami rokov rozsudkom smrti. Rovnako znamenali v mnohých prípadoch smrť aj infekčné ochorenia, ktoré sme zničili očkovaním. Dnes sa chcú mnohí ľudia o očkovaní “slobodne rozhodovať”, a poburuje ich, že očkovanie u nás je povinné. Plošné očkovanie na osoby vylúčené z očkovacieho programu myslí. A kým na tieto osoby nebudú myslieť aj ostatní, štát im slobodu v tejto oblasti nedá, nesmie dať. A dúfam, že to tak ostane.

Sloboda znamená voľnosť a dáva nám možnosť voľby. Každý má právo rozhodnúť sa. Sloboda však znamená tiež zodpovednosť. Zodpovednosť za seba, ale tiež za iných. Nakoľko žijeme v spoločnosti, musíme myslieť aj na ľudí žijúcich okolo nás. Tým nemyslím len najbližších príbuzných, ale všetkých ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu denne v práci, v škole, ale napríklad i v prostriedkoch hromadnej dopravy, na pošte, či v obchodoch.

Ja som slobodný človek, môžem sa slobodne pohybovať, môžem si robiť, čo chcem. Keď uvidím v obchode osobu ovešanú nákupnými taškami ako sa snaží otvoriť si dvere, ktorými potrebujem prejsť aj ja, môžem urobiť buď to, že tie dvere otvorím a podržím so slovami “Nech sa páči”. Ale ako slobodná bytosť sa môžem zachovať aj tak, že vpálim do dverí, bez ohľadu na to, že dotyčná osoba utŕži ranu do nosa a vykričím jej, že ma zdržuje, lebo JA sa niekam ponáhľam. Ja to môžem urobiť, veď som predsa slobodný človek, môžem sa rozhodnúť, ako JA chcem. A osoba s rozbitým nosom nech sa s tým vysporiada ako chce, pretože mňa zaujíma len to, že sa ponáhľam. Ale nemá svoje právo na slobodu aj ona? Nemá právo voľne sa pohybovať a nakúpiť si bez ujmy na zdraví? Ja v danej chvíli vidím len pár kvapiek krvi, ale to neznamená, že som “len” niekomu rozbila nos. Neviem, či som svojim slobodným rozhodnutím nespôsobila niečo horšie. Ale malo by ma to zaujímať, keď ani neviem, kto to bol? A rozbitý nos sa predsa zahojí, všade sa o tom píše, že to nie je vážne zranenie, tak na čo sa tým mám zaťažovať. Veď ja som sa určite rozhodla správne, pretože som všetko stihla. Lenže tam, kde začala moja sloboda, sloboda toho druhého skončila.

Slobodné rozhodnutie je také, ktoré si sama vyberiem, ale moja voľba nesmie poškodiť nikoho iného. V opačnom prípade nebude moja voľba slobodná, ale bezohľadná a egoistická. A toto by sme mali mať na pamäti, pretože keď si takýmto spôsobom bude uplatňovať “nárok na slobodu” jedna skupina spoločnosti, iná časť spoločnosti môže svoju slobodu stratiť. A následky nesprávnych rozhodnutí skupiny budú mať väčší rozsah, ako nesprávne rozhodnutia jednotlivca.

Zdroje pre obrázky: http://www.chop.edu/export/system/galleries/images/hospital/conditions/myasthenia-gravis-168639.gif, http://nickperez.deviantart.com/art/Faces-In-The-Crowd-175509039

Reklamy

Komentáre sú uzavreté.

Blog Stats

  • 366,605 hits
%d bloggers like this: