Obľúbené taktiky a najčastejšie tvrdenia odporcov očkovania

Boj s dezinformáciami komplikuje neschopnosť verejnosti narábať s číslami a faktami, ako aj nedostatočné komunikačné schopnosti na strane odborníkov. Zavádzajúce a nepravdivé informácie o očkovaní sú šírené veľmi rýchlo a agresívne hlavne vďaka médiám a internetu. Pritom odstrániť škodu, spôsobenú dezinformáciami, je veľmi náročné. Čoraz viac rodičov je týmito dezinformáciami zneistených, čo vedie k odmietaniu a odkladaniu očkovania.

Podľa štúdie M.G. Myers, D. Pineda: „Misinformation about Vaccines“ sú dezinformácie šírené buď neúmyselne (ľuďmi, ktorí sú neinformovaní), alebo zámerne, účelovo (tými, ktorí z toho profitujú). Ich profit plynie z finančných príspevkov (napr. Sloboda v očkovaní, Slobodný vysielač), predaja kníh, autorských práv, politickej podpory, predaja alternatívnej medicíny (napr. homeopatie, výživových doplnkov), predaja mediálneho priestoru (časopisy, TV), odmeny za prednášky, atď.

Najefektívnejšími dezinformátormi sú rodičia, ktorí sú presvedčení o tom, že ich dieťa bolo poškodené očkovaním.

Čo s tým? 

Jedným z najúspešnejších spôsobov ako poraziť odporcov očkovania je identifikovať a pomenovať konkrétnu výhradu, na ktorú v debate narazíme. Odporcovia očkovania v diskusiách často podliehajú logickým klamom, na ktoré je potrebné neustále poukazovať. Pomôcť nám v tom môže práca kanadskej antropologičky Anny Kata. V štúdii s názvom “Anti-očkovací aktivisti – Web 2.0 a postmoderná paradigma” (viac tu a tu) pomenovala 14 najpoužívanejších výhrad proti očkovaniu, ktoré kolujú medzi odporcami očkovania a taktiky, ktoré toto hnutie používa pri ich šírení.

OBĽÚBENÉ TAKTIKY ANTIVAX:

• Prekrúcanie vedeckých dôkazov 

Zrejme najlepším príkladom toho, že silné odhodlanie neznamená odbornosť, je článok, uverejnený v mesačníku Dieťa, v ktorom autor, laik, nepravdivo interpretoval výsledky poctivej vedeckej štúdie, čím hrubo zavádzal verejnosť.

• Obmieňanie hypotéz 

Tiež známe ako „posúvanie bránky“. Antivakcinátori neustále menia štandard dôkazov, ktorý je potrebný na to, aby akceptovali daný argument. Inými slovami, sú imúnni voči dôkazom, žiaden im nie je dosť dobrý a neustále prichádzajú s novými hypotézami. Podľa slovenských epidemiológov “antivakcinační aktivisti žiadne odborné argumenty, ktoré vyvracajú fámy a nepravdy o škodlivosti očkovania neprijímajú, preto sú akékoľvek diskusie sú v tomto smere zbytočné.” (word)

• Cenzúra 

Pre odporcov očkovania je typické, že na svojich stránkach cenzurujú nesúhlasné príspevky a blokujú ich autorov. V tomto prípade nehovoríme o mazaní príspevkov, ktoré by narušovali pravidlá vecnej a slušnej debaty, ale o príspevkoch, ktoré apelujú na predkladanie dôkazov a upozorňujú na chyby, či nepresnosti.

• Útok na protistranu

V USA sú známe útoky na Davida Gorski, či súdne spory s Paulom Offitom a novinárkou Amy Wallace. Predstavitelia slovenského antiočkovacieho hnutia si taktiež neberú servítku pred ústa (prof. Glasa, MUDr. Šimovičová, Tucna’s blog, Lovci šarlatánov)

NAJČASTEJŠIE VÝROKY ANTIVAX:

1. “Nie som proti vakcínam – som za bezpečné vakcíny”

Odporcovia očkovania sa zdráhajú pripustiť, že sú proti očkovaniu, preto ich bežnou taktikou je popierať svoj anti-očkovací postoj. Pre Slovensko je tiež typické, že odporcovia očkovania a dezinformátori sa v skutočnosti vyhlasujú za bojovníkov za slobodné očkovanie.

Ide o argument slameného strašiaka. Nikto z ľudí, ktorí sa zaoberajú verejným zdravím, nie je proti bezpečnejším vakcínam. Pritom 100% bezpečnosť nemožno garantovať pri žiadnom medicínskom úkone.

Príklad: René Balák 

2. “Vakcíny sú toxické” – toxický manéver

Ide o argument, ktorý vychádza z chybnej logiky, ktorá vyzerá približne takto:

1. hliník je toxický
2. vakcíny obsahujú hliník
3. preto sú vakcíny toxické

Odporcovia očkovania nechcú pochopiť, že “dávkovanie činí látku jedovatou” (Sola dosis facit venenum). Namiesto toho sa upínajú k údajným poškodeniam vyvolaným prídavnými látkami vo vakcínach, napr. tiomersalom. Po tom ako bol tiomersal z vakcín odstránený a výskyt autizmu sa nezmenil, začali sa sústrediť na hliník, formaldehyd, skvalén. Argument okolo toxicity má za cieľ odpútať pozornosť od hlavného problému odporcov očkovania, a tým je vakcína samotná.

3. “Vakcíny by mali byť 100% bezpečné”

Ak nie je vakcína 100% bezpečná, je podozrivá. Ide o ďalší argument slameného strašiaka, ktorý ignoruje zhodnotenie benefitov a rizík. Ďalej ignoruje fakt, že žiaden zdravotnícky pracovník nepopiera, že vakcíny nie sú bez rizika. Stále však platí, že vakcíny sú omnoho bezpečnejšie ako ochorenia, proti ktorým očkujeme. Ani detské autosedačky neprestaneme používať len preto, že v niektorých prípadoch nedokážu zabrániť smrti.

4. “Neviete dokázať, že vakcíny sú bezpečné”

Ak neexistuje dostatočné vysvetlenie pre daný stav (napr. autizmus), odporcovia očkovania upodozrievajú vakcíny a bremeno dôkazu presúvajú na zástancov očkovania. Pritom dokázať negatívnu hypotézu je takmer nemožné. Rozsiahle epidemiologické štúdie nepotvrdili kauzálnu súvislosť, preto je na mieste vyvodiť záver, že súvislosť medzi daným stavom a očkovaním neexistuje. Bremeno dokazovania je teraz na tom, kto súvislosť ochorenia s očkovaním naznačil. To sa nestane, pretože neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by podporoval ich hypotézu o škodlivosti očkovania. Epidemiologické dôkazy sú jednoznačné – očkovanie je veľmi bezpečné a je jedným z najbezpečnejších medicínskych úkonov.

5. Vakcíny nás nezachránili“ – „Vakcíny nefungujú“ 

Častý a mylný argument, ktorý naznačuje, že zvýšená hygiena a zvýšené sanitárne opatrenia nás môžu dostatočne ochrániť pred ochoreniami a teda, že vakcíny nie sú zodpovedné za pokles výskytu týchto ochorení.  Je pravda, že hygienické opatrenia môžu napomáhať v prevencii proti šíreniu niektorých ochorení (napr. pri chrípke), no tento argument zámerne obchádza fakt, že väčšina ochorení sa šíri napriek zvýšeným hygienickým štandardom. Grafy úmrtnosti, ktorými sa snažia odporcovia očkovania poukázať na nedostatočný efekt vakcín, sú zavádzajúce, pretože na pokles úmrtnosti malo vplyv viacero faktorov (lepšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ATB, hygiena, v prípade obrny železné pľúca, v prípade čierneho kašľa umelá pľúcna ventilácia atď.) Efektivitu očkovania najlepšie dokazujú grafy incidencie ochorenia, ktoré jasne dokazujú, že až očkovanie pomohlo zásadným spôsobom znížiť výskyt ochorení.

6. “Vakcíny nie sú prírodné”

Obľúbený argument alternativných liečiteľov (hlavne homeopatov), známy tiež ako “Naturalistic fallacy”, že všetko, čo je prírodné je dobré. Vakcíny nie sú prírodné, sú preto škodlivé. Imunita získaná prežitím preventabilného ochorenia sa vníma ako lepšia a prijateľnejšia ako imunita získaná očkovaním. To vedie k takému fenoménu ako organizovanie stretnutí detí s ovčími kiahňami so zdravými deťmi, za účelom úmyselne deti nakaziť. Provakcinačný argument znie, že očkovanie posilňuje prirodzenú imunitu, ktorá sa takto pripraví na boj s patogénom ochorenia v budúcnosti. Argument “prírodný” stojí na vratkých nohách: ľuľkovec zlomocný, botulizmus i pravé kiahne – to všetko je predsa prírodné, no väčšina z nás  sa týmto veciam radšej vyhne.

7. “Ide o rozhodnutie medzi ochoreniami a poškodeniami z vakcín”

Tento argument je zavádzajúci pretože navodzuje dojem, že existujú iba dve možnosti. Jenny McCarthy považuje znovuobjavenie prenosných ochorení za prijateľný následok jej antivakcinačneých aktivít. Odmieta prijať akúkoľvek zodpovednosť za šírenie strachu z očkovania pretože pre ňu a jej podobných nebude nikdy žiadna vakcína dostatočne bezpečná. Ak ale neexistuje spoľahlivý dôkaz, že očkovanie spôsobuje autizmus (čo neexistuje), nie je dôvod “na výber” medzi vakcínou a autizmom. Rozhodnutie očkovať by malo byť založené na zvážení benefitov a možných rizík. A pri vakcínach benefit niekoľkonásobne prevažuje nad rizikami.

8. “Aj Galileo bol prenasledovaný” 

Ďalšia logická nesprávnosť, ktorá je známa tiež ako Semmelweissov alebo Koperníkov efekt. Ak sa vášmu presvedčeniu vysmievajú alebo ho kritizujú, musí byť správne, aj napriek tomu (alebo práve vtedy), keď vedecké dôkazy sú na opačnej strane. Najznámejším príkladom Semmelweissovho efektu rozšíreného medzi odporcami očkovania je objav vedcov Warrena a Marshala, ktorí zistili, že za žalúdočné a duodenálne vredy môže baktéria Helicobacter pylori. Napriek počiatočnému skepticizmu napokon dáta potvrdili túto hypotézu a už viac ako desaťročie sa za oficiálnu príčinu týchto vredov považuje H. pylori. V tomto prípade je však dôležité spomenúť, že zmena toho názoru vychádzala z vedeckých dôkazov, narozdiel od anti-vakcinačných argumetov, ktorými iba odpútavajú pozornosť od faktu, že dokázané benefity niekoľkonásobne prevyšujú riziká.

V tejto súvisloti asi nikoho neprekvapí, že anti-vakcinačná organizácia Age of Autism udeľuje každoročne ceny s názvom Galileo Award. Hádajte, kto ju získal v roku 2008? Andrew Wakefield.

9. “Veda sa už v minulosti mýlila”  

Pojem “oficiálna veda” označuje nazhromaždené poznatky podporené objektívnymi dôkazmi, ktoré sa dopĺňajú alebo aktualizujú pod vplyvom nových dôkazov. Ak sa vedecký poznatok zmení, je tomu tak iba vtedy, ak nová teória, z ktorej vychádza, ponúka lepšie vysvetlenie pre pozorovaný jav než predchádzajúce teórie (napr. Galileov efekt). Argument, že veda sa v minulosti mýlila sa používa na obhájenie názorov, ktoré boli vyvrátené. Akákoľvek zmienka o tom, že existujú prípady, keď sa veda v minulosti mýlila v spojitosti s nebezpečenstvom očkovania, je znakom toho, že neexistuje dôkaz podporujúci toto tvrdenie. Veda sa mohla mýliť, ale vedecké postupy sa nemýlia. Ak sa objaví nový vedecký konsenzus, je to práve vďaka týmto postupom, nikdy nie mimo nich.

10. “Veď toľkí ľudia sa predsa nemôžu mýliť” („argumentum ad populum”)

Jednoduchý argument ad populum, niekedy nazývaný aj argument rozšírenej viery alebo argument zdravého rozumu. Veda však nie je súťaž v popularite a popularita nepotvrdzuje správnosť názoru. Názory musia byť hodnotené na základe vedeckých dôkazov, ktoré ich podporujú. Tento argument sa pravidelne používa pri obhajovaní praktík, ktoré sú populárne, ale nie sú podporené žiadnym vedeckým dôkazom. Argument popularity sa tiež využíva pri rôznych antivakcinačných petíciách. Nanešťastie pre odporcov očkovania však akceptovaný vedecký poznatok nie je determinovaný voľbou.

11. “Skeptici veria…”

Aj táto fráza sa pokladá za argument slameného strašiaka (straw-man), v rámci ktorého sa dezinterpretujú proočkovacie argumenty a vytvárajú sa tak ľahšie ciele útoku, napr.:

• “Veríte, že všetky vakcíny sú bezpečné a účinné” 
• “Veríte, že by sme mali akceptovať všetko, čo nám prikáže vláda”
• “Veríte v povinnosť očkovania”
• “Veríte, že je dobré naočkovať do malého dieťaťa neurotoxín”

Tieto argumenty sú výplodom odporcov očkovania a objavujú sa na antivakcinačných webových stránkach. Vytváraním takýchto falošných argumentov sa antiočkovacie hnutie vyhýba predloženiu dôveryhodných vedeckých dôkazov na podporu svojich tvrdení.

12. “Ste podplatení farmaceutickými firmami” 

Kritici odporcov očkovania sa skôr či neskôr stretnú s obvinením z podplatenosti farmafirmami. Je to zrejme najčastejší ad hominem útok zo strany odporcov, ktorí obviňujú zástupcov verejného zdravotníctva z brania finančných alebo iných úplatkov od farmaceutických firiem. Toto obvinenie mení smer diskusie keď predstaviteľ na strane za očkovanie musí obhajovať svoje motívy, čím sa vlastne antivakcinačný tábor oslobodzuje od výzvy na predloženie vedeckého dôkazu. Použili ho i na zámerné poškodenie dobrej povesti vedcov ako David Gorski či Paul Offit.

Nezáleží však, či je alebo nie je niekto „podplatený“ farma firmou, lebo to nemá žiaden vplyv na vedecký dôkaz. Keďže odporcom očkovania chýba dôveryhodný dôkaz, ktorým by podporili svoje pozície, uchyľujú sa k ad hominem útokom, vrátane podplácania farma firmami, čím sa vyhýbajú zmysluplnej reakcii pri dožadovaní sa vedeckých dôkazov.

Antiočkovací aktivisti často poukazujú na konflikt záujmov na strane odborníkov. Darí sa im to v prvom rade preto, že ak nejaký konflikt záujmov existuje, je to vďaka tomu, že ho samotní odborníci  – na rozdiel od odporcov očkovania – zverejňujú.

13. “Neverím, že ide o náhody”

Tento argument vyhlasuje, že korelácia rovná sa kauzalita, čo je ďalší logický klam. Zahŕňa rôzne anekdoty o postihnutiach, ktoré nastali po očkovaní, za príčinu ktorých sa považuje práve vakcína. Protivakcinačný film Väčšie dobro ako aj viaceré príspevky z neregulovaných internetových diskusií vychádzajú práve z tejto premisy.

V roku 2009 bola vakcína proti vírusu H1N1 spájaná s rôznymi postihnutiami, vrátane potratu. Ak vezmeme do úvahy výskyt potratu (infarktu, cievnej príhody, tráviacich problémov atď.) v populácii, môžeme očakávať výskyt rôznych zdravotných problémov po podaní očkovacej látky iba ako vec náhody. Jediný spôsob, ako určiť, čo je príčinou, je preskúmať ju.

Bradford Hill zaviedol 9 kritérií na posúdenie kauzality, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre hodnotenie nežiaducich účinkov očkovania:

1. Sila asociácie: Aká silná je asociácia medzi príčinou a následkom?
2. Konzistencia: Podporujú ďalšie štúdie danú asociáciu?
3. Špecificita faktoru: Vyvolá zmena príčiny zmenu následku?
4. Časová súvislosť:Predchádza príčina následku?
5. Biologický gradient: Podporuje kauzalita výskyt lineárnej závislosti medzi množstvom faktora A a frekvenciou, či závažnosťou ochorenia?
6. Biologická plauzabilita: Dáva to zmysel? Nie je to v rozpore s doterajšími vedeckými dôkazmi?
7. Koherencia: Je daný dôkaz v súlade s odlišnými rovinami študií (napr. molekulovou, bunkovou, klinickou, populačnou či sociálnou)?
8. Experimentálny dôkaz: Existujú klinické štúdie, ktoré by potvrdili danú asociáciu?
9. Analógia: Je možné oprieť danú asociáciu o podobné asociácie?

14. “Ja poznám svoje dieťa najlepšie”

Argument, ktorým sa podceňuje vedecký dôkaz a skutočný poznatok o bezpečnosti vakcín. Náležitú expertízu považuje za nevhodnú a zbytočnú, alebo ju mení a redefinuje spôsobom, ktorý posilňuje, prípadne dodáva anti-vakcinačnému argumentu viac flexibility. V určitom rozsahu tento argument ilustruje Dunning-Krugerov efekt, typ mentálnej skratky, kde ľudia s nedostatočnými vedomosťami v danej oblasti preceňujú svoje schopnosti pri pochopení dôkazu v porovnaní s ostatnými. Vidno to často v debatách, kde odporcovia očkovania zastávajú absolútnu istotu vo svojich tvrdeniach. Vedci a podporovatelia očkovania, ktorí rozumejú faktom a dôkazom, môžu v skutočnosti pôsobiť omnoho váhavejšie práve z dôvodu snahy byť čo najpresnejší. Tento argument je tiež rozšírený medzi šíriteľmi alternatívnej medicíny s anti-vakcinačnými názormi, ktorí takto znemožňujú šírenie vedeckého pohľadu na očkovanie.