Aj vás zaujíma, odkiaľ sa vzala záľuba niektorých ľudí v používaní analógií s fašizmom? Stretávame sa s nimi často a všade: v diskusných fórach, časopisoch, v rozhovoroch. Keď diskutujeme o očkovaní, netreba veľa na to, aby nám oponent štedro naložil. Razom sme označení za „vakcinacistov“, či podporovateľov „fašizmu v zdravotníctve“.
a Tŕňom v oku odporcov očkovania býva fakt, že trh s vakcínami je veľmi konsolidovaný. Až 80% svetového trhu s vakcínami ovláda 5 firiem – GSK, Merck, Novartis, Sanofi Pasteur a Wyeth. Inak tomu nie je ani na Slovensku. Vakcíny, hradené z verejných zdrojov, ktorými sa plošne očkuje, dodáva jeden dominantný hráč. To stačí našim oponentom na to, aby sa oháňali spojením štátnej a korporátnej moci, a z toho vyvodzovali analógie s fašizmom.
Ako to teda vlastne s tým trhom je?
Obmedzený počet výrobcov robí celý systém výroby a dodávania vakcín zraniteľným. Ak nastanú problémy u veľkého dodávateľa, môže hroziť vážny nedostatok vakcín. Preto je určite na mieste diskutovať o tom, čo viedlo k takejto podobe trhu, alebo o tom, aké riziká a pozitíva z toho vyplývajú pre národný očkovací program. Za zmienku určite stojí, že medzi rokmi 1988 a 2001 až 10 zo 14 svetových výrobcov vakcín ukončili výrobu. Urobili tak z dôvodu chabých ziskov, nákladného výskumu, vývoja a výroby a výdavkov plynúcich zo zákonnej zodpovednosti. Významnou súčasťou trhu s vakcínami sú malé biotechnologické firmy, ktorých chod by nebol možný bez podpory veľkých hráčov.
Analógie s fašizmom sú v tomto prípade:
– úplne irelevantné pre “vydobytie” slobody v očkovaní. Rovnakú rétoriku totiž používajú predstavitelia antivax aj v krajinách s dobrovoľným očkovaním, napr. v Austrálii.
– závažným porušením argumentačných pravidiel. Prirovnania s Hitlerom, či nacistami obsahujú neoddeliteľné množstvo emócií a z argumentu sa stáva útok “ad hominem”. Je to tým, že k Hitlerovi sa viaže mimoriadne množstvo negatívnych významov. Tradičný výklad tzv. Godwinovho zákona hovorí, že akonáhle sa takéto porovnanie objaví v diskusii (okrem výnimiek, v ktorých prirovnanie nevedie ku zovšeobecneniu), autor takého porovnania v debate prehral.
Príkladom neprípustného argumentu “ad Hitlerum” by bolo aj to, keby sme všetkých odporcov očkovania označili za nacistov len na základe toho, že vedec menom Mark Geier (na obrázku spolu so svojim synom) používal pre ciele antivakcinačnej demagógie drastické “výskumné” praktiky (ako napr. chemická kastrácia autistických detí Lupronom), typické pre fašistický režim, na základe čoho stratil lekársku licenciu. A to nechceme robiť ani nerobíme.
Predstavitelia Slobody v očkovaní preukázateľne porušujú zásadné argumentačné pravidlá. Ak sa držia hesla, že účel svätí prostriedky, je namieste zaoberať sa nielen prostriedkami (použitými argumentačnými prešľapmi), ale aj samotným cieľom ich konania.
Očkujeme svoje deti 