Aký je cieľ, či metódy, na ktorých stojí človek ktorý povie: „Nie, rozhodne si toto nevyberiem, nech sa deje čokoľvek, tak som sa rozhodol a moje rozhodnutie nezmeníte!“
Je toto slobodne sa rozhodujúci človek? Je toto výsledok metód, ktoré mali doviesť človeka k slobodnej voľbe?
Skôr to vyzerá ako by chcel niekto dosiahnuť toto:
„Ľudia, rozhodujúci ako chceme „my“, odolní voči hocakej kritike, argumentom a faktom, ľudia, ktorí budú jednoznačne trvať na jednej strane rozhodnutia a každý, kto sa rozhodne inak bude nimi odsúdený a bude mu želané len to najhoršie.“
Takto sa sloboda nedá realizovať, toto nie je cieľ slobody, a metódy ktorými sa dospeje do takého štádia nie sú metódy dosahovania slobody!
Ak narazím na Psa, ktorý mraučí, má vyťahovacie pazúre, vrtí chvostom keď je nervózny, a kopuluje za veľmi bolestivých podmienok, zrejme pôjde o mačku a niekto to len zle nazval.
Slobodu si každý predstavuje rôzne, ale ja myslím, že je to miera možnosti robiť si čo chcem, pokiaľ to neobmedzuje práva či pohodlie ostatných. Síce som si ako dieťa mohol predstavovať bezhraničnú slobodu, priam anarchiu, ale tak to nefunguje. Našťastie!
Sú ľudia kritizujúci činnosť antivax za, alebo proti slobode? Taká otázka tu ešte nepadla, ale mala by. Aké sú ich činnosti, o čo sa snažia? Zakazujú nám niečo? Prikazujú nám niečo? Nie, jediné čo robia je, že uvádzajú na správnu mieru informácie, ktoré k nám prichádzajú. Ako som na to prišiel?
Väčšinou sa neuchyľujú k tým prízemným typom argumentov počnúc ad hominem útokmi (a že by sa dalo), otázkami „kto vás platí“ či konšpirovaním okolo nejakých kresťansko-nacionalistických tendenciách, ktoré s témou prevencie infekčných ochorení nesúvisia. Nepíšu ani o príbehoch matiek, ktorým umierajú deti z dôvodu nedostatočnej preočkovanosti a návratu chorôb – podľa mňa by ale mali, keďže príbehy, emócie a nátlak funguje. Ale stále nechcú, chcú dávať na výber bez tlaku!
Ako všetci, aj ja chcem slobodu vo všetkom, aj v očkovaní, prečo nie? Aj slobodu v riadení jadrového reaktoru v Jaslovských Bohuniciach. Prečo sa obmedzovať na nejaké príkazy a zákazy?
Predstavujem si utopickú spoločnosť empatických ľudí, ktorí dokážu myslieť o kus ďalej než za špičku vlastného nosa: každému je jasné, že vlastníctvo sa nenarúša, že inému sa nerobí to, čo mu ubližuje, a že všetci altruisticky konáme v prospech náš, no nie na úkor ostatných. Všetci všetko vedia, všetkému sa rozumejú a dokážu o všetkom fundovane rozhodovať, spoločne aj sami za seba.
Samozrejme to tiež nie je bezbrehá sloboda, ale je to vnútorne uvedomelá sloboda, ktorá vyplýva z poznania, z vedomostí a z ich praktickej a efektívnej aplikácie. Taký ten svet, kde necestujete električkou, ktorá je polepená zákazmi od „nepľuj na zem“ až po kto vie čo.
Takáto sloboda, utopistická, by bola možná len za predpokladu, že všetci ľudia dosiahnu široký vedomostný rozhľad, budú schopní porozumieť aj zložitým veciam a ich zámery nebudú ovplyvnené snahou o podvod, klamstvo či iné ľahké formy úľavy.
Prečo si to myslím? Pretože či už chcem kupovať dom, auto, alebo prerábať jadro, potrebujem sa s niekym poradiť. Nemyslím si, že to dokážem sám, ani by som si netrúfal a nebral si to na zodpovednosť. Aj keď by som mohol, keby som sa to učil a poznal. To ma delí od odborníka. Ak neviem rozhodnúť ohľadom prerábky domu, a nie som zrovna medicínsky študovaný, neviem ani v tom. Ale keby som bol, možno by som sa vedel aspoň spýtať. Už len vedieť sa spýtať by mi pomohlo dostať odpoveď. To sa bez vzdelania, prepáčte, nedá.
Nedá sa dopracovať k spoločnosti, ktorá vie všetko, no mohli by sme sa k tomu priblížiť aspoň všeobecným uvedomením. Sloboda musí byť informovaná, musí vedieť rozoznať informáciu, nesmie byť vydieraná falošnými správami ani apelom na city či rozhorčenosťou skupín, ktoré si za cieľom sebauspokojenia organizujú lynče.
Výsledkom snahy o slobodu by mal byť človek, spoločnosť, v ktorej si dokážu jednotlivci vybrať na základe poskytnutých informácií, bez nátlaku a povinnosti. Ak sa niekto snaží viesť k slobode rozhodovania, nehovorí ako sa mám rozhodovať, ale čo prináša tá – ktorá voľba, aké sú jej dopady a celkový výsledok pre mňa a pre okolie.
Výsledkom je človek, ktorý povie: „Mám tu takúto voľbu. Vyberám si toto alebo tamto, pretože som precízne zvážil všetky premenné, snažil som sa preklenúť vlastné inklinácie, emócie, strach a uvažoval triezvo, aby som sa vyhol chybe. Preto som sa rozhodol takto. Ak mi niekto poskytne pádne dôvody, stále môžem svoju voľbu zmeniť, no dám si záležať, aby bola informovaná kvalitnými zdrojmi a ak nerozumiem, poradím sa s tými, ktorí sú v porozumení školení a budem trvať na tom, aby mi svoje názory taktiež opodstatnili.“
Takýto prístup má pre mňa ako pre každého komplikácie: je zdĺhavý, náročný na čas a pochopenie, je náročný na myslenie. Ale jeho výsledkom je názor, ktorý si viem obhájiť faktami a nie tým, že druhú stranu označím dehonestujúcim prívlastkom, pretože sa chcem cítiť dobre. Sloboda by nemala byť postavená na dobrom pocite z umelej nadradenosti, ale na faktoch. A dobrý pocit by mal prísť až z tej slobody, ktorá je zodpovedná a triezva.
Nedá sa nečinne pozerať na rozhodnutia o závažných témach, nech už sú o akejkoľvek téme, ak sa o nich rozhoduje na základe zmanipulovaných dát.
Nejde o to, o čom sa rozhodnem. Ide o to, či je moje rozhodnutie naozaj rozumné a postavené na pevnom základe – dobrých dôkazoch.
Ak sa rozhodujem len preto, že sa chcem a vôbec nezáleží na tom ako, potom sa môžem dopúšťať porušovania slobôd iných. Napríklad aj tým, že sa rozhodnem že je mojou slobodou šoférovať po 8 panákoch domácej slivovice – prečo nemám túto slobodu? Lebo by som ňou ohrozoval tú vašu.
Preto si myslím, že kampaň, ktorej výsledkom sú ľudia paralyzovaní strachom, podmienení emocionálnymi príbehmi, kde sa manipulujú dáta a kde sa ignorujú fakty a prekvitá poverčivosť, kde sa neberie ohľad na množiace sa negatívne dopady takýchto postojov, nie je kampaňou o slobode. Neviem o čom je, ale sloboda musí byť zodpovedná, vyrovnaná, triezva, vzdelaná a najmä kritická sama k sebe aj navonok, schopná vzdať sa svojich postojov, ak sa ukážu ako nesprávne a úprimne sa snažiaca o svoje zveľaďovanie. A pokiaľ takáto sloboda nebude bežnou vecou, budú existovať povinné nariadenia, či už o nosení pásov za volantom, alebo noriem v stavebníctve, nariadení v jadrových elektrárňach, či v očkovaní populácie.
Našťastie!
Autorom tohto článku je človek, ktorý chce, aby bola táto spoločnosť čo najviac slobodná, len sa neangažuje verejne. Toto sa rozhodol napísať po tých veciach, čo sa za poslednú dobu dejú u nás aj vo svete.
Očkujeme svoje deti 