Názvy niektorých zložiek vakcín môžu znieť naozaj odstrašujúco. Treba mať však na pamäti základné pravidlo: dávka činí látku jedovatou. Chemikálie sa vo vakcínach nachádzajú v takom množstve, aby boli bezpečné pre organizmus a zároveň mohli plniť svoju úlohu. Bez nich by vakcíny neboli účinné, ani bezpečné. Strašenie „toxínmi“ vo vakcínach je založené na neznalosti mechanizmu, akým tieto látky v tele fungujú.
Zlúčeniny hliníka
Zlúčeniny hliníka sa používajú v niektorých vakcínach ako adjuvans. Ich hlavnou funkciou je postupné uvoľňovanie malého množstva antigénov počas veľmi dlhej doby a zlepšenie imunitnej odpovede organizmu na podanie očkovacej látky. Vďaka tomu je možné pri zachovaní rovnakého účinku podať nižšie množstvo „vakcíny“.
Pomerne veľa rodičov v súčasnosti podlieha skresleným informáciám, ktoré v nich vyvolávajú strach z „hliníka vo vakcínach“. Vedecké dôkazy však potvrdzujú, že nie je dôvod na obavy. Vakcíny s obsahom zlúčenín hliníka boli za posledné desaťročia aplikované po celom svete miliardám ľudí všetkých vekových kategórií. Odvtedy vzniklo mnoho štúdií, ktoré poukázali na vysokú bezpečnosť a toleranciu aj pre novorodencov a dojčatá.
Hliník je tretím najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre a je prítomný v pôde, vode, vzduchu aj v potravinách. Malé deti bežne prijímajú hliník z materského mlieka a dojčenskej výživy. V prvých 6 mesiacoch života bábätká príjmu zo stravy viac hliníka ako z vakcín.
Či už je hliník podaný injekčne do svalu alebo prijatý potravou, v oboch prípadoch sa dostáva do krvného obehu. Jeho následné spracovanie v organizme je rovnaké a nezávislé od toho, či bol hliník podaný vo vakcíne, alebo ústami.
Obsah hliníka v moderných vakcínach je oveľa nižší ako v minulosti. Hexavakcína, ktorá sa u nás používa od roku 2007 a chráni proti šiestim ochoreniam, obsahuje 0,82 mg hliníkových solí. Oproti tomu vakcína Alditepera, používaná v rokoch 1958-1998, chránila len proti trom chorobám a obsahovala až 2 mg hliníkových solí. Vakcína MMR (proti osýpkam, mumpsu, ružienke) hliník neobsahuje a nikdy neobsahovala.
Vakcíny sa nepodávajú priamo do krvného obehu, ale do svalu. Do krvi sa preto nedostane všetok hliník z vakcíny, ale len tá časť, ktorá sa rozpustí v medzibunkových tekutinách. Toto množstvo sa označuje ako biologická dostupnosť. Štúdie ukázali, že po injekčnom podaní vakcíny sa merateľné množstvo hliníka v krvi takmer vôbec nezmení. Asi 70% biologicky dostupného hliníka sa vylúči z tela močom počas prvých 24 hodín po očkovaní.
Skvalén
Skvalén je prírodná olejovitá látka, ktorá sa prirodzene nachádza v rastlinách, živočíšnom a ľudskom organizme. Používanie vakcín s obsahom skvalénu je v súčasnosti schválené vo viac ako 20 krajinách sveta. Skvalén je súčasťou vakcín proti pandemickej a sezónnej chrípke. Prvýkrát bol použitý v roku 1997 a odvtedy bolo aplikovaných vyše 80 miliónov dávok týchto vakcín vo všetkých vekových skupinách s výborným bezpečnostným profilom.
Formaldehyd
Formaldehyd je produkovaný živými organizmami ako metabolický medziprodukt. Formaldehyd tiež bežne prijímame v potravinách (napr. mlieko obsahuje 1 – 3 mg/l, mäso cca 5 – 20 mg/kg, ovocie a zelenina cca 5 – 20 mg/kg, 1 hruška obsahuje približne 60 mg formaldehydu).
Vakcíny obsahujú asi iba jednu desatinu množstva formaldehydu, ktorý sa normálne nachádza v krvnom obehu 2-mesačného dieťaťa. Množstvo formaldehydu v jednotlivých vakcínach nepresahuje 0,1 mg. Vakcína MMR formaldehyd neobsahuje a nikdy neobsahovala.
Formaldehyd sa používa pri výrobe vakcín na inaktivovanie niektorých vírusov (napr. vírusu detskej obrny) a toxínov baktérií (napr. záškrtu). Tento dôležitý proces zaručí, že patogény obsiahnuté vo vakcínach, nevyvolajú ochorenie, ale umožnia imunitnému systému odpovedať a naučiť sa proti týmto útočníkom v budúcnosti zakročiť.
Ortuť (tiomersal)
Tiomersal je dezinfekčná látka s obsahom ortuti, ktorá zabraňuje kontaminácii vakcíny. Používa sa pri viacdávkovom balení vakcín, aby pri opakovanom napichovaní ampulky nedošlo k bakteriálnemu znečisteniu jej obsahu. V organizme sa tiomersal metabolizuje na etylortuť s krátkym polčasom rozpadu, čo znamená, že túto formu ortuti dokáže organizmus odbúrať v priebehu niekoľkých dní. Druhým typom ortuti je metylortuť, ktorú prijímame napr. konzumáciou morských rýb. Metylortuť sa v tele absorbuje ľahšie a ostáva v ňom dlhšie, čím sa stáva pre organizmus toxickejšou, ako je etylortuť z vakcín.
Napriek tomu, že štúdie preukázali rozdiely v pôsobení etylortuti a metylortuti na človeka, prípustné hladiny etylortuti neboli dodnes stanovené. Práve preto bol v roku 2001 tiomersal z vakcín odstránený. Stalo sa tak napriek tomu, že neexistoval dôkaz o škodlivom efekte tiomersalu vo vakcínach. Išlo o dodržanie princípu “predbežnej bezpečnosti”, ktorý prijala Európska únia, aby urobila bezpečné vakcíny ešte bezpečnejšími. Na Slovensku sa vakcíny s obsahom tiomersalu v povinnom očkovaní nepoužívajú od roku 2008.
Obavy z toho, že tiomersal je príčinou rastúceho počtu detí s autizmom, sa nepotvrdili. Výskyt autizmu rástol aj po tom, ako bol tiomersal z vakcín odstránený. To poskytlo dodatočný epidemiologický dôkaz, že etylortuť v tomto smere nepredstavovala žiadne riziko.
Antibiotiká
Antibiotiká sa používajú pri výrobe niektorých vakcín s cieľom zabrániť množeniu baktérií. Vo vakcínach sa nachádzajú len ako zvyškové látky z výrobného procesu. Niektorí ľudia sa obávajú toho, že antibiotiká obsiahnuté vo vakcínach môžu u detí vyvolať alergickú reakciu. Ich množstvo je však príliš malé na to, aby sa tak stalo. Navyše, vakcíny obsahujú také druhy antibiotík, ako napríklad neomycín, streptomycín, polymyxín B, na ktoré nezvyknú byť ľudia alergickí. Vo viacerých publikáciách sa spomína len jeden prípad anafylaktickej reakcie po neomycíne vo vakcíne.
Podrobný popis všetkých pomocných látok vo vakcínach je k dispozícii na stránke ŠÚKL.
Očkujeme svoje deti 